Tam v diaľke, v nekonečnej prázdnote,
stojí človek vo svojej nahote duše,
ktorá ukazuje meniacu sa realitu,
ako zrkadlo nesúhlasu samého seba,
s opakom toho čím je, bol a bude.
Človek v tme je odkázaný na dotyk,
musí oddeliť strach,
nájsť pokoj a vieru v to,
že môže prežiť,
že sa môže spoľahnúť na tých iných v tme.
Daj mu však svetlo
a on nájde strach.
Bude sa báť ,
že znova nastane tma,
keď uvidí druhých a ich tiene.
Bude ich viniť z tmy,
bude s nimi bojovať,
aby znova nezhaslo svetlo.
A hoci možno len nastalo nové ráno,
on bude v duchu vedieť,
že niekto stlačil vypínač.
Bude ho chcieť stláčať sám.